Keď sa tehotenstvo neskončí tak,

ako sme dúfali.

MUDr. Michaela Martišová

        Citlivo o tehotenskej strate a o tom, čo pomáha.

        Tehotenstvo je čas nádeje, očakávania, ticha pod srdcom. Nie vždy sa však končí narodením dieťaťa. Strata bábätka v akomkoľvek štádiu je bolestivá – telesne aj duševne. Nie je ľahké o nej hovoriť, no práve otvorenosť a pochopenie môžu priniesť úľavu.

Prečo k strate tehotenstva dochádza? Tehotenská strata môže nastať z mnohých dôvodov. Často nejde o nič, čo žena urobila alebo neurobila. Najčastejšiími príčinami sú genetické chyby embrya (väčšinou náhodné, neovplyvniteľné), hormonálna nerovnováha (napr. nedostatok progesterónu), chyby v maternici (napr. myómy, vývojové anomálie), infekcie, poruchy zrážanlivosti krvi, zriedkavejšie autoimunitné a chronické ochorenia. Je dôležité vedieť, že žena nie je na vine. Väčšina týchto príčin sa nedá predvídať ani im zabrániť.

Ako často sa strata deje? Tehotenská strata je bolestivo častá – oveľa častejšia, ako sa verejne hovorí:

• až 15–20 % klinicky rozpoznaných tehotenstiev končí spontánnym potratom.

• mnohé straty nastanú ešte predtým, než žena zistí, že je tehotná.

• niektoré straty prídu neskôr – v 2. alebo 3. trimestri – a zanechajú hlbokú stopu.

Druhy tehotenských strát

1. Spontánny potrat (do 20. týždňa): Nastáva najčastejšie. Môže byť sprevádzaný krvácaním a bolesťami. Podľa priebehu sa delí na:

• Missed abortion: plod už nežije, no telo zatiaľ nezačalo „vypudzovanie“. Objaví sa pri ultrazvuku.

• Nekompletný potrat: telo samo nevylúči všetky zvyšky – môže byť nutné čistenie (kyretáž).

• Kompletný potrat: telo samo vylúči celý obsah maternice, je sprevádzaný výrazným krvácaním

2. Mimomaternicové tehotenstvo: Keď sa oplodnené vajíčko uhniezdi mimo maternice (najčastejšie vo vajíčkovode). Je to život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitý lekársky zásah. Príznaky: jednostranná bolesť, špinenie, mdloby.

3. Strata v druhom/trietom trimestri: Vzácnejšie, ale o to ťažšie. Môže ísť o vývojovú chybu, predčasné odlúčenie placenty, infekciu či inú príčinu. Túto stratu si mnohé ženy „odrodia“ ako pôrod – často v tichosti a bolesti, fyzickej aj duševnej.

4. Je dôležité rozlíšiť spontánny potrat od interupcie. Pri interupcii ide o vedomé rozhodnutie ženy ukončiť tehotenstvo. Niekedy žena podstúpi interrupciu z vážnych dôvodov na základe diagnóz nezlučiteľných so životom matky alebo plodu alebo ohrozenia života a zdravia matky. Prináša so sebou iný druh bolesti a vyžaduje osobitnú podporu.

Diagnostika tehotenskej straty sa vykonáva najčastejšie ultrazvukom. Môže sa tiež kombinovať s poklesom hCG hormónu alebo ďalšími vyšetreniami. Následne sa niekedy odporúča čakanie, liečba tabletkami alebo chirurgické vyčistenie maternice.

Čo robiť po strate?

1. Dajte si čas. Nie je potrebné rýchlo „fungovať“. Smútok má svoje tempo.

2. Povedzte si, čo cítite. Hnev, vina, prázdnota – všetky emócie sú normálne.

3. Nebojte sa požiadať o pomoc. Odborník (psychológ, terapeut) vie poskytnúť bezpečný priestor.

4. Hovorte s partnerom. Aj on stráca. Možno inak, ale tiež potrebuje byť súčasťou procesu smútenia.

5. Nevzdávajte sa nádeje. Mnohé ženy po strate otehotnejú znovu a tehotenstvo prebieha bez komplikácií.

Ako môže pomôcť lekár alebo ambulancia?

• empatický prístup, vysvetlenie diagnózy, možnosť pýtať sa

• vyšetrenia (genetika, hormonálne profily, zrážanlivosť) – najmä pri opakovaných stratách

• odporúčanie psychologickej pomoci

• plánovanie ďalšieho tehotenstva v bezpečnom čase

      Tiché miesto pre smútok, nádej pre ďalšie kroky. Strata tehotenstva nie je „malá vec“. Je to strata budúcnosti, predstavy, dotyku, mena, hlasu… Nie si v tom sama. A nie je hanbou zarmútiť sa nad niečím, čo trvalo len chvíľu – pretože láska nepozerá na počet týždňov.