Dojčenie – prirodzené, ale nie vždy jednoduché.

MUDr. Michaela Martišová

       O príprave, podpore a láskavosti k sebe samej.

Dojčenie je jedinečný spôsob, ako dieťatku dať výživu, blízkosť a bezpečie. Je prirodzené – ale to neznamená, že vždy ide samo. Mnohé ženy čaká pri dojčení viac otázok než odpovedí. Viac bolesti než obrázkov z reklamy. Ale aj viac sily, než čakali. A niekedy aj iná cesta, než si predstavovali. Ako sa pripraviť na dojčenie ešte pred pôrodom? Dojčenie je síce reflexné, ale naučiť sa ho je proces – pre dieťatko aj pre mamu.

Čo môže pomôcť ešte v tehotenstve?

• navštíviť predpôrodný kurz dojčenia

• poznať základné princípy prisatia, polôh, dopytového dojčenia

• pripraviť si kontakt na laktačnú poradkyňu

• hovoriť s partnerom o podpore

• a najmä: znížiť tlak na „musím dojčiť za každú cenu“

Začiatky po pôrode – náročné aj krásne. Prvé dni sú plné nového: hojenie, únava, hormóny, bábätko. Dojčenie si môže vyžadovať: pomoc so správnym prisatím, trpezlivosť a opakované pokusy, časté prikladanie – aj každú hodinu, uistenie, že aj ťažký začiatok je normálny a často dočasný. Podpora je kľúčová. Nik nemá dojčiť osamelo, v bolesti a mlčaní.

Keď dojčenie nejde ľahko… alebo vôbec. Nie všetky začiatky sú hladké – a nie všetky príbehy končia dojčením. Niekedy sa objavia ťažkosti, ktoré ani pri veľkej snahe nejdú prekonať: bábätko sa neprisáva, má problém so saním, mama má zápaly, popraskané bradavky, extrémnu bolesť, mlieko sa netvorí dostatočne, zdravotné komplikácie bránia dojčeniu, alebo je to vyčerpanie, duševné zdravie, únava, plač. A vtedy je úplne v poriadku hľadať inú cestu. Nie je to zlyhanie. Nie je to menejcennosť. Nie je to hanba. Dojčenie nie je jediný spôsob, ako byť dobrou mamou. Tlak na dojčenie vie niekedy zakryť to, čo je skutočne dôležité: že ste tam jeden pre druhého – mama a dieťa, že dieťa je nakŕmené, láskyplne držané, v bezpečí, že mama sa cíti rešpektovaná a nie zlomená. Aj fľaška podaná s láskou v kontakte očí bábätka a mamy je nežná. Aj žena, ktorá nedojčí, je plnohodnotná matka. Dôležité je napojenie, nie dokonalosť.

Čo môže pomôcť?

• laktačná poradkyňa, ak sa chceš pokúsiť s pomocou

• odstup od tlaku spoločnosti – tvoje telo, tvoj príbeh

• podpora partnera, kamarátky, terapeuta

• láskavosť k sebe – v tom, čo zvládaš aj nezvládaš

• uvedomenie, že spôsob kŕmenia neurčuje tvoju hodnotu ako mamy

       Dojčenie je vzácna cesta – ale nie jediná. Nie všetko prirodzené je aj jednoduché. A nie všetko, čo nejde, znamená zlyhanie. Príď, spýtaj sa, nechaj sa podporiť. Nie preto, že „musíš dojčiť“, ale preto, že si zaslúžiš byť sprevádzaná – nech sa rozhodneš akokoľvek.

       Na záver:

• priprav sa, ale nedrž sa plánov za každú cenu

• dovoľ si požiadať o pomoc

• buď na seba nežná

• a pamätaj, že najdôležitejšie je, že tvoje dieťa má milujúcu mamu!